Silvia Fišerová / 28-JAN-2021
V nedávnom článku v Denníku N opisuje novinár Otakar Horák, ako prekonal ochorenie Covid-19. Medzi iným hovorí aj o výživových doplnkoch, ktoré užíval. Nespomína konkrétne formy, napríklad zinku, ktoré často robia celý rozdiel v tom, či je doplnok účinný, alebo nie (čo však väčšina ľudí vrátane novinárov bohužiaľ nevie). Na názor na doplnky sa pýta aj viacerých povedzme odborníkov (“povedzme” sa týka hlavne profesora Willetta, ktorý nie je práve známy objektívnosťou a nezaujatosťou podávaných informácií – o jeho štúdiách niekedy inokedy – ale spoľahlivým zdrojom informácií o výžive nie sú bohužiaľ často ani lekári, keďže výživa je len veľmi okrajovou súčasťou ich medicínskeho štúdia).
Medzi ich názormi, s ktorými možno čiastočne súhlasiť a čiastočne nie, spomína vyjadrenie lekára, ktorý považuje užívanie selénu za zbytočné, lebo v “pestrej strave ho je dostatok”. To, že v pestrej stave je dostatok všetkého, je často opakovaná fráza, ktorá sa však do veľkej miery nezakladá na súčasnej realite (možno platila pred 50 rokmi a hovorí sa, že zmeniť paradigmu v myslení v hocijakej oblasti, ale vo vede zvlášť, trvá jednu až dve generácie). Skutočnosť je taká, že pokiaľ nie ste majiteľom plantáže na pestovanie brazílskych paraorechov (a aj vtedy záleží, na akej pôde ich pestujete), s najväčšou pravdepodobnosťou máte selénu nedostatok.
Vieme získať dostatok selénu z potravy?
Najlepším zdrojom selénu v potrave sú spomínané paraorechy, ale aj v tých môže obsah selénu značne kolísať v závislosti od obsahu selénu v pôde, na ktorej rastú. Ďalším významným zdrojom je tuniak žltoplutvý, ktorý je však zároveň aj dobrým zdrojom toxickej ortute, ďalej ustrice, mušle, krevety, krab a živočíšne vnútornosti ako napríklad pečeň – všetko potraviny, ktoré má bežný Slovák pravidelne na tanieri :-).
Selén sa v menšej miere nachádza aj v iných mäsách, mliečnych výrobkoch a vajciach, t.j. potravinách, ktorým súčasné vegetariánske a vegánske trendy valcujúce hlavne mladšie generácie, príliš neprajú. Samozrejme, sem-tam ho možno nájsť aj v potravinách rastlinného pôvodu, napríklad v hnedej ryži, ovsených vločkách, špenáte, šošovici či v šampiňónoch, ale jeho množstvo je násobne menšie ako v živočíšnych potravinách a opäť, závisí od toho, kde sú plodiny pestované.
Selén sa totiž do rastlín dostáva z pôdy a do hospodárskych zvierat z rastlín, ktoré zvieratá konzumujú. A Slovensko sa bohužiaľ podľa Výskumného ústavu potravinárskeho radí ku krajinám s nízkym selénovým statusom v pôde (zato arzénu máme na niektorých miestach v pôde dosť).
Optimálne množstvo selénu v plazme je okolo 100 mcg/L. Podľa výskumu z roku 1993 sa priemerná koncentrácia Se v plazme u 1 056 vyšetrených osôb vo veku 19 – 82 rokov v rôznych oblastiach Slovenska pohybovala od 46 do 77 mcg/L. Horší výsledok mali vegetariáni. Nie je dôvod predpokladať, že sa tento stav za uplynulých cca 25 rokov zlepšil, skôr naopak. VÚP uvádza, že priemerný denný príjem selénu z potravín je u nás 38 mcg.
Odporúčaný denný príjem selénu (bez ohľadu na zdroj) podľa WHO by mal byť 50 až 200 mcg. Takéto množstvo väčšina z nás v súčasnom svete nie je s istotou schopná získať iba z potravy. Jedinou možnosťou ako mať zaručene dostatočný príjem selénu sú práve doplnky.
Načo vôbec je nám selén?
Selén je hlavnou zložkou tzv. selenoenzýmov (napr. glutatión peroxidázy), ktoré zohrávajú významnú úlohu v mnohých procesoch v tele, ako je obrana organizmu (imunita), tvorba hormónov štítnej žľazy či prevencia rakoviny.
Imunita: Selén stimuluje vytváranie protilátok a aktivitu pomocných T-buniek a NK-buniek. Niektoré selenoproteíny sa zúčastňujú zápalových procesov, ktoré sú súčasťou obranného mechanizmu tela.
Rakovina: meta-analýza štúdií zistila, že nedostatok selénu je faktor zvyšujúci riziko rakoviny, ktoré bolo 2 až 6-násobne nižšie pri vyššej hladine selénu v sére oproti hladine nižšej ako 100 ng/mL alebo pri dennom príjme nižšom ako 55 mcg selénu (akýže to bol priemerný denný príjem selénu na Slovensku? 38 mcg?). V iných štúdiách bolo užívanie selénu spojené s 35% znížením výskytu rakoviny pečene a tiež znížením výskytu rakoviny prostaty.
Kardiovaskulárne choroby: hladina selénu bola výrazne nižšia u pacientov s infarktom myokardu a existuje inverzný (opačný) vzťah medzi hladinou selénu a výskytom srdcovocievnych ochorení, najmä u populácií s nízkym príjmom selénu v strave (opäť, akýže je to u nás denný príjem selénu? Hm, hm, hm…)
Aby sa tento článok zbytočne nenaťahoval, zhrňme len v skratke, že selén je tiež veľmi dôležitý pre:
- plodnosť, tvorbu testosterónu a spermy, mobilitu spermií, uhniezdenie (implantáciu) embrya a podobné procesy, ktoré súvisia s dnes tak rozšírenými reprodukčnými problémami.
- môže mať tiež úlohu pri prevencii s vekom súvisiaceho zhoršovania mentálnych funkcí, ochorení ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, ako aj iných neurodegeneratívnych ochorení.
- v neposlednom rade je dôležitý pre správne fungovanie štítnej žľazy a nízka hladina selénu bola v štúdii spojená so zvýšeným rizikom niektorých chorôb štítnej žľazy.
- môže tiež pomôcť ľuďom trpiacim astmou – a v tomto prípade ide o slovenskú štúdiu Inštitútu preventívnej a klinickej medicíny!
Selén a COVID-19
Buďme však aktuálni a prejdime od dlhodobých zdravotných hrozieb k tej akútnej, pandemickej. Už sme si ozrejmili, že selén zohráva významnú úlohu v imunitných procesoch. Môže mať hladina selénu alebo jeho užívanie nejaký vplyv na priebeh ochorenia COVID-19, ak ho už nedajbože človek dostane?
Viacero štúdií už v minulosti opakovane zistilo súvislosť medzi RNA vírusmi, ku ktorým patria aj koronavírusy, a selénom. Týka sa to konkrétne aj vírusu SARS-CoV-2? V apríli 2020 bola uverejnená čínska štúdia, ktorá zistila významnú súvislosť medzi výsledkom ochorenia COVID-19 a regionálnym statusom selénu v populácii. Iná, európska štúdia zas zistila súvislosť medzi hladinou selénu v sére a smrtnosťou na COVID-19. Tieto výsledky nie sú prekvapivé, keďže množstvo iných štúdií potvrdilo ochrannú funkciu antioxidantu glutatiónu pri tomto ochorení a potenciálnu úlohu, ktorú môže hrať nedostatok glutatiónu v závažnosti priebehu a úmrtnosti na COVID-19. Spomínate si na glutatión peroxidázu, ktorej zložkou je selén? Nou selén, nou glutatión.
A na záver jedna kuriozita. V súvislosti s imunitou jeden dávnejší výskum, vykonaný na University of North Carolina zistil, že vírus chrípky, ktorý “prešiel” cez myši s nedostatočným množstvom selénu, zmutoval do nebezpečnejšej formy. Jedna z autoriek štúdie, Dr. Melinda A. Beck, na margo výsledku štúdie povedala:
“Myslíme si, že naše zistenia sú významné a potenciálne znepokojujúce, pretože naznačujú, že nedostatok látok vo výžive môže podporovať vznik epidémií spôsobom, s ktorým sme doteraz nepočítali. My sme skúmali vírus chrípky, pretože každoročne v Spojených štátoch zapríčiní hospitalizáciu viac než 100 000 ľudí, ale to, čo sme zistili, by sa mohlo týkať ktoréhokoľvek RNA vírusu.”
Nie je možné, že k vývoju nových, možno nebezpečnejších kmeňov vírusu SARS-CoV-2, ako sú Európou sa šíriaci britský variant a v budúcnosti hroziaci juhoafrický variant prispieva aj nedostatok selénu v populácii, pretože tzv. odborníci tvrdia, že ho máme dostatok z potravy?
Aký selén užívať?
Nie všetky formy selénu v doplnkoch sú si však rovné. Niektoré sú lepšie, niektoré plnia špecifickú funkciu, niektoré môžu byť potenciálne nebezpečné. O tom však až v budúcom pokračovaní tohto článku.
Referencie:
- Selén v potravinách, https://www.vup.sk/index.php?mainID=1&navID=42#Selénový
- Selenium in the Environment, Metabolism and Involvement in Body Functions, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6270138/
- Selenium and Thyroid Disease: From Pathophysiology to Treatment, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5307254/
- Low Population Selenium Status Is Associated With Increased Prevalence of Thyroid Disease, https://academic.oup.com/jcem/article/100/11/4037/2836081
- Decreased consumption of corticosteroids after selenium supplementation in corticoid-dependent asthmatics, https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12061082/
6.Association between regional selenium status and reported outcome of COVID-19 cases in China, https://academic.oup.com/ajcn/article/111/6/1297/5826147 - Selenium deficiency is associated with mortality risk from COVID-19, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7400921/
- The Role of Glutathione in Protecting against the Severe Inflammatory Response Triggered by COVID-19, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7402141/
- Selenium Deficiency Causes Flu Virus To Mutate Into More Dangerous Forms, https://www.sciencedaily.com/releases/2001/06/010608081506.htm
